Ako vybrať fotovoltaické solárne panely na dom a firmu + tipy na najlepšie panely

Hľadáte fotovoltaické panely či kompletné fotovoltaické zostavy s meničom atď.?

V tomto článku sa venujem iba panelom. Aby ste mali kompletný fotovoltický systém, potrebujete aj menič, v niektorých prípadoch aj batérie, káble, montážne príslušenstvo…

Preto ak hľadáte kompletné fotovoltaické zostavy, venujem sa im v článku Predpripravené fotovoltaické systémy na dom či firmu.

Najlepšie fotovoltické panely: výber

Porovnanie fotovoltických panelov

	Fotovoltaický solárny panel QCells 415 Wp QPeak Duo M-S11S	Fotovoltaický solárny panel JINKO Solar 485 Wp Tiger Neo (V-TAC)	Fotovoltaický panel RISEN 400 Wp full black (celočierny)	Fotovoltaický panel LEAPTON 410 Wp čierny rám, half cut	Fotovoltaický panel flexibilný 430 Wp SUNMAN
orientačná cena	70,36 €	97,03 €	87,90 €	74,90 €	220,90 €
moje hodnotenie
môj názor	„Jeden z najlacnejších panelov vzhľadom na výkon.“	„Špičkové parametre za super cenu.“	„Vynikajúci celočierny vzhľad za dobrú cenu.“	„Neprekonateľná záruka až 25/30 rokov.“	„Trošku drahší, ale najlepšie riešenie pre zakrivené povrchy a slabé strechy.“
	Zistiť cenu	Zistiť cenu	Zistiť cenu za 1 ks Zistiť cenu za 36 ks	Zistiť cenu za 1 ks Zistiť cenu za 36 ks	Zistiť cenu za 1 ks Zistiť cenu za 66 ks
výrobca	QCells	JINKO Solar (predávaný ako V-TAC)	RISEN	LEAPTON	SUNMAN
max. výkon	415 Wp	485 Wp	400 Wp	410 Wp	430 Wp
účinnosť	21,3 %	22,44 %	21,1 %	20,97 %	19,24 %
typ	monokryštalický	monokryštalický	monokryštalický	monokryštalický	monokryštalický
vzhľad	čierny rám	strieborný rám	celočierny (full black/all black)	čierny rám	flexibilný/čierno-biely
počet strán	jednostranný (nie bifaciálny)	jednostranný (nie bifaciálny)	jednostranný (nie bifaciálny)	jednostranný (nie bifaciálny)	jednostranný (nie bifaciálny)
technológie	half-cut, anti PID, anti LeTID, anti hotspot	half-cut; TOPCon, anti-PID	half-cut; PERC; anti-PID	half-cut; anti-PID	half-cut
teplotný koeficient výkonu	-0,34 %/°C	-0,29 %/°C	-0,34 %/°C	-0,36 %/°C	-0,38 %/°C
šírka	1 134 mm	1 140 mm	1 096 mm	1 134 mm	1 080 mm
výška	1 722 mm	1 936 mm	1 754 mm	1 724 mm	2 054 mm
hmotnosť	21,1 kg	22,5 kg	21 kg	22 kg	7,3 kg
záruka na produkt	12 rokov	12 rokov	15 rokov	25 rokov	12 rokov
záruka na nepokles výkonu	25 rokov	30 rokov	25 rokov	30 rokov	25 rokov
výhody	vynikajúca cena (patrí medzi najlacnejšie); dlhá záruka na produkt aj výkon; vysoká účinnosť	vynikajúca účinnosť; prehrievanie zvláda lepšie než iné panely; záruka až 30 rokov na nepokles výkonu pod 87,4 %	full black celočierny vzhľad; veľmi dlhá záruka na produkt aj výkon; dobrá účinnosť	výnimočne dlhá záruka až 25/30 rokov; super cena; čierny rám je menej nápadný ako bežný strieborný	ohybný, nalepíte aj na zakrivené strechy; iba 7,3 kg, unesú ich aj slabšie strechy; dlhá záruka na produkt aj nepokles výkonu
nevýhody	niektorí výrobcovia poskytujú o 3 roky dlhšiu záruku	záruka na produkt 12 rokov, niektorí výrobcovia dávajú 15 rokov	ak kupujete 1 ks, nepatrí medzi najlacnejšie, ale stále super cena	účinnosť mierne nižšia než u konkurencie za podobné ceny	vyššia cena; o kúsok nižšia účinnosť ako pri pevných paneloch

Nenašli ste fotovoltický panel, aký ste hľadali? Pozrite si ponuku v e-shope svet-svietidiel.sk, v e-shope CBelektro.sk alebo v e-shope Tipa.sk.

Čo sú fotovoltaické panely (solárne panely na výrobu elektriny) a ako fungujú

Fotovoltaické panely premieňajú svetelnú energiu (teda aj slnečnú) na elektrickú – ide teda o solárne panely na výrobu elektriny. Nemýľte si ich so solárnymi kolektormi, v ktorom slnko ohrieva vodu, ide o úplne iné zariadenie. 🌞

Základom panelu je fotovoltaický článok

Základom fotovoltaického panelu je fotovoltaický článok (alebo ak chcete solárny článok). Ide o polovodičový prvok využívajúci fotoelektrický jav. Konštrukcia článku je pomerne zložitá – nebudem to tu eda komplikovať, skúsim polopatisticky a veľmi zjednodušene: 

Svetelné častice – fotóny – dopadaním na článok uvoľňujú elektróny (nosiče záporného náboja) z atómov a nútia ich k pohybu, rovnako ako tzv. diery (ako keby nosiče kladného náboja). Tým na fotovoltickom článku vzniká napätie a keď k nemu pripojíte záťaž, tak ňou preteká elektrický prúd.

0,7 V nestačí, články treba zapojiť do série

Samotný fotovoltaický článok má napätie iba cca 0,7 V. To je veľmi malá hodnota – aby ste z panelu dostali rozumný výkon, treba napätie zvýšiť. To sa robí tak, že v rámci jedného fotovoltického panelu sa zapojí väčšie množstvo článkov do série – tj. mínus pól prvého k plus pólu druhého, mínus pól druhého k plus pólu tretieho atď. ⚡

Pre lepšiu predstavu pozrite obrázok nižšie. V skutočnosti je to však zložitejšie – je to kombinácia sériových a paralelných zapojení, vďaka ktorým dá panel dostatočný prúd aj napätie.

Napríklad v bežnom 400 Wp paneli či s obdobným výkonom nájdete vyše 100 článkov.

Zjednodušené zapojenie solárnych článkov do série vo fotovoltickom paneli. Zdroj: Sketch of silicon solar cells interconnections by Cesardd, Zjednodušené a preložené do slovenčiny – Michal Toma, CC BY-SA 4.0

N-článok alebo P-článok? (N-panel alebo P-panel?)

Existujú 2 typy solárnych článkov podľa typu polovodiča. Líšia sa parametrami aj materiálom, ktorým je obohatený kremík v nich:

• P-články sú obohatené bórom, sú hrubšie, majú o niečo menšiu účinnosť než N-články, ale sú lacnejšie na výrobu.
• N-články sú obohatené fosforom. Majú vyššiu účinnosť než P-články, účinnosť neklesá pri vysokých teplotách tak ako pri P-článkoch. Sú tiež tenšie, ale aj drahšie na výrobu.

Podľa použitých článkov hovoríme o P-fotovoltických paneloch alebo N-fotovoltických paneloch. Výrobcovia nie vždy tento parameter uvádzajú, niekedy uvádzajú konkrétnu technológiu ako PERC (vtedy ide o P-články) alebo TOPCon (vtedy ide o N-články). Viac o týchto technológiách píšem nižšie v článku…

…akože v tomto článku, ktorý čítate, nie v solárnom. 🙂

Nespoliehajte sa však len na skratky a názvy, dôležité sú aj parametre, ku ktorým sa takisto dostaneme nižšie.

Jednosmerné napätie z panela premení na striedavé menič

Ak sa v elektrike trochu vyznáte, zrejme ste si už všimli, že hovorím o plus a mínus póloch. ⚡

Áno, znamená to, že fotovoltické panely vyrábajú jednosmerné napätie/prúd, rovnako ako batérie. Keďže v rozvodnej sieti máme (a pre spotrebiče používame) striedavé napätie a prúd, putuje jednosmerný prúd z panelov do fotovoltického meniča (niekedy sa nazýva aj striedač), kde sa mení na 230 V striedavých.

K meniču môžu byť pripojené aj batérie, 🔋 ktoré menič v čase prebytku elektriny z panelov nabíja a v čase nedostatku elektriny z panelov vám z nich napája dom. Ale to je už úplne iný príbeh, na ktorý sa pozrieme inokedy. 

Monokryštalické, polykryštalické či amorfné panely?

Fotovoltaické panely sa delia podľa materiálu výroby na 3 základné typy:

Monokryštalické fotovoltaické panely

Sú vyrobené z jedného kryštálu kremíka, takže materiál dosahuje vysokú čistotu. Vďaka tomu má monokryštalický panel najvyššiu možnú účinnosť vzhľadom na danú plochu. Začína niekde na 19 % a najlepšie dosahujú aj 25 %. S neustále vylepšujúcimi sa technológiami účinnosť ešte rastie. 👏

Monokryštalické panely sú v súčasnosti najpoužívanejším typom pre fotovoltiku na dome, na firme či vo veľkých fotovoltických elektrárňach. Vzhľadom na ich vynikajúce parametre a cenu ani nemusíte uvažovať o inom type.

Polykryštalické fotovoltaické panely

Na rozdiel od monokryštalických sú vyrobené z viacerých kusov kremíka, ktorý sa formuje do solárnych článkov. Znamená to, že materiál nie je taký čistý ako pri monokryštalických. 

Neznamená to, že by polykryštalické solárne panely boli nejaké defektné. Skrátka majú o niečo horšie parametre, najmä nižšiu účinnosť, ktorá dosahuje tak 13 až 16 %. 

Majú však aj výhodu v tom, že lepšie zvládajú zamračené počasie. Dokážu totiž o kúsok lepšie pracovať s tzv. rozptýleným svetlom. Kedysi ich mnohí ľudia obľubovali najmä pre túto vlastnosť. V súčasnosti však použitie polykryštalických panelov už nemá nejaký veľký význam. Monokryštalické panely totiž majú také vysoké účinnosti, že vzhľadom na danú plochu prekonávajú polykryštalické aj pri horších svetelných podmienkach. 

Navyše, polykryštalické fotovoltické panely na streche zaberú omnoho viac miesta, ak s nimi chcete zložiť zostavu s rovnakým výkonom ako pri monokryštalických. Navyše majú farbu skôr domodra (monokryštál sú čierne), takže sú na strechách nápadnejšie, čo môže mnohým ľuďom prekážať. 

Prečo ich nájdete u niektorých predajcov?

Vyrábajú sa najmä v slabších výkonoch pre nenáročné aplikácie – najmä na chatách a na karavanoch. Výrobcovia od nich však postupne upúšťajú.

Amorfné solárne fotovoltaické panely

Amorfný solárny panel je na tom z hľadiska účinnosti ešte horšie než polykryštalický, dosahuje len okolo 8 – 9 %, čo je žalostne málo. Dobre absorbujú rozptýlené svetlo (keď je zamračené), čo je asi ich jediná výhoda… Jaj, a ešte nízka cena.

Amorfné solárne fotovoltaické panely sa teda používajú v tých najmenej náročných prípadoch. Napríklad je to v solárnych lampách či reflektoroch.

PERC, TOPCon alebo HJT?

Možno sa vám to nezdá, ale solárne články a fotovoltické panely nie sú ničím novým. Prešli si desiatkami rokov vývoja (a stále prechádzajú), vďaka čomu sa zlepšili a stále zlepšujú ich parametre.

Výrobcovia totiž neustále prichádzajú s novými technológiami výroby a konštrukcie článkov a panelov. Pre istotu pripomínam, že stále píšem o monokryštalických paneloch.

Half-cut fotovoltické panely

Half-cut panely majú solárne články delené na polovicu. Nejde o najnovšiu technológiu, ktorú by vynašli včera, skôr je to už pri fotovoltických paneloch taký štandard – bez ohľadu na to, či sú vyrobené staršou technológiou alebo novšími PERC, TOPCon či HJT (o nich nižšie v článku).

O čo ide? 

Rozdelením článkov na polovicu výrobca zmenší prúd tečúci článkom, čím sa znížia aj straty, zvýši účinnosť a takisto ním zníži riziko vzniku tzv. horúcich miest, ktoré by mohli články poškodiť. Články delené na polovicu majú aj vyššiu mechanickú odolnosť, keďže majú menšiu plochu a half-cut panely sú odolnejšie aj voči zatieneniu.

Ako som spomenul, half-cut panely sú štandard a iné by som asi neriešil. Od bežných ich odlíšite na prvý pohľad, pokým v bežných majú tvar štvorca, half-cut majú mrežovanie obdĺžnikov (pozri foto nižšie).

PERC fotovoltické panely

PERC je technológia na zvýšenie účinnosti fotovoltaických panelov. Ide o anglickú skratku pre výraz Passivated Emitter and Rear cell.

Solárne články typu PERC majú na zadnej strane pasivačnú vrstvu. Tá odráža do článku časť slnečného svetla, ktoré článkom prenikne, a ktoré by sa inak stratilo. Článok môže toto svetlo využiť na výrobu ďalšej elektriny. V bežných článkoch bez PERC totiž časť fotónov (svetelných častíc nesúcich energiu) unikne mimo článku a premenia sa namiesto elektriny na teplo.

PERC fotovoltaické panely majú vyššiu celkovú účinnosť (môže to byť aj 21 %, teoretické odhady sú až 24 %) a tiež vyššiu účinnosť pri slabšom osvetlení aj pri vysokých teplotách než bežné články. Nevýhodou je o trošku vyššia cena a vyššia citlivosť na zatienenie.

TOPCon fotovoltické panely

TOPCon je skratka pre anglický výraz Tunnel Oxide Passivated Contact. Solárne články majú podobnú konštrukciu ako PERC, no oproti PERC majú navyše vrstvy oxidu kremičitého a kremíka dotovaného fosforom. Usporiadanie týchto vrstiev znižuje rekombináciu nosičov el. náboja. TOPCon fotovoltické panely tak dokážu absorbovať a premeniť na elektrinu viac svetla než bežné panely či PERC panely. 

Teoretická účinnosť TOPCon fotovoltických panelov je do 25 %. V realite je to okolo 23 % pri najlepších bežne dostupných modeloch panelov. 

TOPCon panely majú aj ďalšie výhody:

• pomalšia degradácia a dlhšia životnosť (účinnosť klesá v priebehu rokov pomalšie),
• nižšia citlivosť na prehrievanie a vysoká účinnosť aj pri vysokých teplotách,
• vynikajúca účinnosť aj pri slabšom osvetlení,
• lepšia absorpcia svetla zo zadnej strany…

…pri tej zadnej strane ešte ostaneme. Lepšia absorpcia svetla zozadu znamená, že technológiou TOPCon môžu výrobcovia vyrábať aj bifaciálne (obojstranné) fotovoltické panely, ktoré využívajú aj svetlo odrazené od povrchu pod nimi. To využijete pri rôznych prístreškoch a pod. (o bifaciálnych paneloch píšem vyššie v článku).

A nevýhody TOPCon panelov? 

Vyššia náchylnosť na chybovosť materiálu, zložitejšia a energeticky náročnejšia výroba (treba viac tepla), a teda aj vyššia cena. 

HJT fotovoltické panely

HJT je skratka pre heterojunction, tj. heteroprechod. Znamená to, že články v týchto paneloch využívajú vrstvy rôznych materiálov, ktoré výrobcovia kombinujú tak, aby vylepšili ich vlastnosti a parametre. Ide o vrstvy kryštalického kremíka, amorfného kremíka a oxidu cínu a india (chemický prvok indium). 

Konštrukcia je teda zložitejšia, no HJT fotovoltaické panely vďaka nej dosahujú vyššiu teoretickú účinnosť než TOPCon. Niektoré zdroje hovoria o vyše 25á%, v praxi je to zatiaľ okolo 22 až 23 %. Nevýhodou je už spomínaná zložitejšia konštrukcia (a teda vyššia cena) a vyššia citlivosť na vlhkosť. Rovnako ako TOPCon, aj HJT panely bývajú vyrábané ako bifaciálne.

Táto technológia je pomerne nová, preto sa zatiaľ s HJT fotovoltickými panelmi u nás stretnete len zriedkavo. 

Porovnanie PERC, TOPCon a HJT fotovoltických panelov
Vlastnosť	PERC panely	TOPCon panely	HJT panely
Účinnosť	vysoká	veľmi vysoká	najvyššia
Ročná degradácia	nízka	veľmi nízka	najnižšia
Odolnosť voči vysokým teplotám	dobrá	vysoká	najvyššia
Technológia	jednoduchá, rokmi overená	zložitejšia, stále sa zlepšuje	zložitá a náročná, relatívne nová
Cena	lacnejšie	trochu drahšie	najdrahšie
Využitie	domy, komerčné využitie	domy, komerčné využitie, vysokovýkonné aplikácie	najmä vysokovýkonné aplikácie (kvôli cene)

Pevné alebo flexibilné solárne panely?

Z hľadiska konštrukcie existujú:

• fotovoltaické panely s pevným rámom (to sú tie „bežné“),
• a flexibilné fotovoltaické panely (ohybné).

Tie s pevným rámom majú odolný rám z anodizovaného hliníka, ktorý je dostatočne pevný, no ľahší než oceľ. Solárne články chráni tvrdené sklo na vrchnej strane. 

Čo to znamená? 

Že tieto panely nemôžete ohýbať.

Hovoríte si: „Prečo by som chcel panely ohýbať, keď mám rovnú strechu?“

Áno, väčšina striech na budovách je rovných, sú však aj výnimky. Patria medzi nie rôzne šikmé plechové strechy na hangároch, prístreškoch a podobne. Namontovať na ne pevné fotovoltaické panely síce nie je nemožné, ale nie je to sranda. 🥵

Preto existuje aj alternatíva – flexibilné fotovoltaické panely. Sú zatavené do plastového ochranného obalu namiesto ochranného skla a pevného rámu. Inštalujú sa lepením na strechy, buď na šikmé, ale v mnohých prípadoch aj rovné. Najčastejšie sú to už spomenuté šikmé prístrešky, ale napríklad aj karavany a pod. 

Flexibilné fotovoltaické panely majú ešte jednu obrovskú výhodu: 

Vážia len tretinu toho, čo panely s pevným rámom. Napríklad 400 Wp fotovoltický panel bežne váži vyše 21 kg, ale ohybný panel s podobným výkonom váži len vyše 7 kg. 

Ide teda o dobrú voľbu pre krehkejšie strechy, ktoré by pevné panely neuniesli. 👍

Porovnal som to pre vás do tabuľky:

Porovnanie hmotnosti pevných a flexibilných fotovoltických panelov
Počet 400 Wp panelov	Hmotnosť pevných panelov	Hmotnosť flexibilných panelov
10 ks (4 kWp)	210 kg	70 kg
20 ks (8 kWp)	420 kg	140 kg
25 ks (10 kWp)	525 kg	175 kg

Poďme na nevýhody flexibilných solárnych panelov:

• nižšia odolnosť,
• nižšia účinnosť počas horúcich dní – horšie chladenie, keďže vzduch pod nimi nemôže voľne prúdiť. Navyše ich často ohrieva samotná plechová strecha,
• kratšia životnosť kvôli nižšej odolnosti a prehrievaniu.

Bifaciálne fotovoltaické panely (obojstranné)

Bežné fotovoltaické panely sú jednostranné, tj. musí na ne svietiť slnko z vrchnej strany. 🌞 Bifaciálne fotovoltaické panely sú však obojstranné. Znamená to, že solárne články v nich dokážu prijímať a meniť na elektrinu svetlo z oboch strán, tj. odrazené od povrchu pod nimi.

Aký to má zmysel? 

Viac svetla = viac vyrobenej elektriny. Teda vyššia účinnosť daného panela – a to niekedy aj o 30 %.

Ak teraz čakáte, že si na strechu domu dáte bifaciálne panely a budete vyrábať o tretinu viac elektriny na rovnakej ploche, sklamem vás. Pri bežných inštaláciách na nízkych konštrukciách si totiž panely samy tienia. Sú skrátka príliš blízko strechy na to, aby sa od nej odrazilo nejaké využiteľné množstvo svetla. 😐

Bifaciálne fotovoltaické panely sa teda používajú najčastejšie:

• vo fotovoltaických elektrárňach s panelmi na pozemných konštrukciách,
• na rôznych prístreškoch na parkovanie áut, bicyklov či zastávkach verejnej dopravy.

To, koľko svetla sa od povrchu odrazí, závisí od jeho typu a farby. Čierna plochá strecha alebo čierna škridla neodrazí nič, trávnik odrazí niečo a najviac odrazí biela strecha alebo štrk. 

Zhrnul som to pre vás do tabuľky, ale hodnoty berte naozaj iba ako orientačné – len aby ste mali predstavu:

Odrazivosť svetla z rôznych povrchov pre bifaciálne solárne panely
Povrch	Množstvo odrazeného svetla
tráva	10 až 25 %
betón	20 až 40 %
biely štrk	27 %
biela strešná fólia	až 80 %

Ako píšem, na dom to príliš nemá význam, ak vás zaujíma viac, môžete si pozrieť recenzie bifaciálnych fotovoltaických panelov.

Full black, resp. all black fotovoltaické panely

Išli ste niekedy po ulici a zdali sa vám fotovoltické panely na strechách ako päsť na oko? 

Verím, tá modrofialová farba nie je nič moc. Hoci, samozrejme, sú ľudia, ktorým to neprekáža…

Nepatríte medzi nich? 

📢 Tak to mám pre vás super správu – fotovoltické panely už vedia byť aj celé čierne. Hovorí sa im aj full black panely alebo all black panely.

Ony nie sú celé čierne, keď stojíte úplne pri nich, vidíte veľmi nenápadné medzery medzi solárnymi článkami… ale kto by na ne pozeral z pol metra, že? 

Pointa je v tom, že tie medzery medzi článkami výrobca zmenší na absolútne minimum. Už z pár metrovej vzdialenosti sa potom javia ako jednoliata čierna plocha. 

Pridajte k tomu rám z čierneho eloxovaného hliníka a máte full black fotovoltaický panel. Tieto panely sa vyrábajú výlučne ako monokryštalické (teda ten najpoužívanejší typ na domy, firmy a väčšie aplikácie). Je to samozrejmé, pretože polykryštalické panely majú farbu dosť domodra kvôli materiálu a amorfné zase mizivú účinnosť.

Majú all black fotovoltické panely aj nejaké nevýhody?

Áno, ale veľmi malé. 🙂

O niečo viac absorbujú teplo kvôli čiernej farbe. Kvôli tomu a kvôli ich odlišnej konštrukcii môže mierne klesať ich výkon počas horúcich dní. V praxi to však nie je také horúce. 

Ďalšou nevýhodou býva vyššia cena… 

…no ono vlastne ani tak často nebýva. All black fotovoltické panely sú totiž čoraz viac rozšírené a začínajú sa vyskytovať v portfóliu takmer každého výrobcu. Vzhľadom na to sú už aj ich ceny porovnateľné s bežnými nie-celočiernymi fotovoltickými panelmi.

Výkon fotovoltaických panelov

Výkon fotovoltaických solárnych panelov sa udáva v jednotkách Watt-peak, skratka Wp. Watt asi už poznáte, je to jednotka výkonu, no a anglické slovo peak znamená špičkový. 

Presne tak – ide o maximálny možný výkon, aký fotovoltický panel dosiahne. Ak máte napríklad 400 Wp fotovoltický panel, na ktorý priamo svieti letné slnko a zároveň ho ofukuje vietor, ktorý ho chladí, dostanete z neho maximálne 400 W – a ani o Watt viac.

Zase nás výrobcovia odr… ehm, klamú?

Ani nie. Ono totiž nemajú aký iný výkon špecifikovať, keďže záleží na intenzite slnečného žiarenia, na uhle, pod akým slnko svieti, na teplote okolitého vzduchu, na použitej technológii (niektoré dávajú pri slabšom osvetlení viac, iné menej)... 

…skrátka nedokážu spraviť tabuľku s tisíckami hodnôt, ktoré by popisovali každý okamih prevádzky. Aby sme teda získali nejaké objektívne porovnanie, musíme brať do úvahy špičkový výkon.

Takým zlatým štandardom pre domy sú fotovoltické panely okolo 400 Wp. Pri takomto výkone ešte panely:

• nie sú príliš veľké, takže sa s nimi ľahko manipuluje pri montáži,
• zároveň nie sú príliš slabé, takže ich nemusíte použiť 40, aby ste vyskladali rozumný výkon.

Napr. pri 4 kWp (4 000 Wp) fotovoltaike, čo je asi také rozumné minimum pre dom, by ste museli použiť 10 ks panelov s výkonom 400 Wp, ale až 20 ks panelov s výkonom 200 Wp. To by znamenalo zložitejšiu konštrukciu na streche, viac prepojovacích konektorov (a teda aj vyššiu prípadnú poruchovosť) a ďalšie komplikácie.

Fotovoltaické panely – aký výkon potrebujem?

Neviem vám takto jednoznačne povedať, pretože to závisí napríklad od toho:

• aká je vaša spotreba elektriny,
• v akej oblasti krajiny sa váš dom/budova nachádza,
• aký denný režim máte,
• či chcete nabíjať elektrické auto,
• čím vykurujete a ohrievate teplú vodu
• či budete mať aj batérie alebo využívať virtuálnu batériu…

…a mnohých ďalších kritérií. 

Ale aby ste mali aspoň akú-takú predstavu, skúsim vám to priblížiť.

V prvom rade, maximálny výkon fotovoltického meniča (nie panelov) pripojeného do rozvodnej siete môže byť 10,8 kW v prípade domu. Vtedy je to tzv. malý zdroj, ktorý vám pripoja do siete bez veľkých papierovačiek. Áno, môže to byť aj viac – ale nad 10,8 kW by išlo o lokálny zdroj, ale tam je už množstvo povinností… domácnostiam sa to skrátka neoplatí. 😶

Podotýkam, že fotovoltaické panely môžu mať vyšší výkon než 10,8 kW (o tom, že ide o malý zdroj rozhoduje výkon meniča), získali by ste tým určitú rezervu na dni, keď bude menej slnka. V praxi sa to však už príliš nevypláca, aj 10 kWp je už pomerne drahých a museli by ste spotrebúvať veľké množstvo elektriny, aby sa vám investícia vrátila v rozumnom čase.

Čo sa týka minima, rozumných je takých 3 či 4 kWp, pod túto hranicu by som už asi nešiel, vyrábali by ste málo a teda aj šetrili na účtoch za elektrinu málo, pričom náklady na montáž by ste nejako výrazne nestlačili.

Takže niečo medzi 4 a 10 kWp. 🌞 Viem, je to veeeeeeeeeeľmi hrubý odhad, ale presnejšiemu sa skúsim povenovať inokedy.

Metodiky merania výkonu a parametrov fotovoltických panelov (STC, NOCT, NMOT):

Nechcem vám to tu komplikovať, ale chcem byť čo najpresnejší, takže si musíte urobiť ešte jednu zastávku pri metodikách merania výkonu fotovoltických panelov.

To len aby ste nepovedali, že porovnávam jablká s hruškami…

Takže: Všetky parametre fotovoltických panelov vrátane výkonu, napätia naprázdno, maximálneho prúdu (elektrické parametre vysvetľujem ďalej v článku) atď. nájdete v katalógových listoch (datasheetoch) jednotlivých panelov.

No a existuje viac metodík merania týchto parametrov – STC, NOCT a NMOT:

• STC sú ideálne laboratórne podmienky, počítajú so slnečným žiarením 1000 W / m² a stálou teplotou článkov 25 °C (čo v lete, keď na panel praží slnko, tak nebude),
• NOCT metodika počíta so žiarením 800 W / m², vetrom 1 m/s (3,6 km/h) a zahŕňa aj teplotu prostredia (napríklad 20 °C) – rovnako ako STC však nepočíta so zahrievaním panela, kvôli čomu klesá jeho účinnosť,
• pri NMOT je to ako pri NOCT, ale inžinieri merajú teplotu zadnej strany panela/článkov a merania vykonávajú pod záťažou – tj. z panela odoberajú prúd (vtedy sa zahrieva viac než nezaťažený, keďže ho nezahrieva iba slnko, ale aj el. prúd).

NMOT je najpresnejšia metodika, NOCT je tiež o niečo presnejšia. Niektorí výrobcovia však udávajú iba STC, niektorí STC a  NOCT a niektorí zase STC a NMOT, ale máloktorý všetky tri.

Presne porovnať jednotlivé panely teda môže byť problém. 

Ako z toho von? 

Ak neviete výkon solárnych panelov porovnať podľa NMOT alebo NOCT, pokojne berte do úvahy STC metodiku. Myslite však na to, že dlhodobý výkon bude o niečo nižší. Riadiť sa môžete tiež teplotným koeficientom výkonu (píšem o pár riadkov nižšie).

Teplotný koeficient fotovoltických panelov

Je to číselný koeficient, resp. koeficienty, ktoré špecifikujú, ako sa menia parametre panelov pri stúpajúcej teplote. Koeficienty výrobca špecifikuje pre výkon, napätia a prúdy. Nás bude, samozrejme, zaujímať ten výkonový (niekedy sa mu hovorí aj P_max). 

Tento koeficient hovorí, o koľko percent klesne výkon panela, ak sa teplota v ňom zvýši o 1 °C oproti referenčnej teplote 25 °C (branej do úvahy pri STC).

Naschvál píšem, že v ňom, pretože články v paneli sa zahrievajú pri prechode prúdu (ako som už písal vyššie) a ohrieva ich aj slnko. Zriedka však majú teplotu blízku okoliu, často je to o 20 až 30 °C viac než teplota okolitého vzduchu.

Je to veľa? Je to málo? 

Je to skrátka vlastnosť panelov a článkov. Nemusíte ju pri každom paneli vypočítavať, stačí s tým počítať. Vplyv teploty vidíte aj nižšie na grafe fotovoltického panela Leapton LP182*182-M-54-MH-390W.

Účinnosť solárnych fotovoltaických panelov

Účinnosť fotovoltaických panelov vyjadruje, koľko svetelnej energie dopadanej na panel dokáže panel premeniť na elektrinu. Má priamy vplyv na to, koľko elektriny panel zo slnka vyrobí. Účinnosť, výkon a veľkosť panela sú ako spojené nádoby:

• Ak porovnáme 2 fotovoltaické panely s rovnakou plochou, ten ktorý bude mať vyššiu účinnosť, bude mať aj vyšší výkon.
• Ak porovnáme 2 panely s rovnakým výkonom, ten s vyššou účinnosťou bude mať menšiu plochu. To je tiež fajn, pretože na streche zaberie menej miesta.
• Ak porovnáme 2 panely s rovnakou účinnosťou, ten, ktorý bude mať väčšiu plochu, bude mať vyšší výkon. Nie je to tak vždy, mnohí výrobcovia dávajú do jedného rozmeru rámu viac výkonových variantov panelov, takže sa môže stať, že fotovoltaický panel 380 Wp, 390 Wp, 400 Wp a 410 Wp bude mať rovnaké rozmery.

Účinnosť sa špecifikuje v percentách (%). Pri najpoužívanejších paneloch – tj. monokryštalických – sa pohybuje od 19 do cca 25 %. To je vyše štvrtinový rozdiel. Ak by ste teda nakúpili panely s účinnosťou povedzme 20 %, potrebovali by ste teoreticky až o štvrtinu väčšiu plochu na streche.

Naozaj je účinnosť až taká dôležitá? 

Je aj nie je. Ono, papier znesie veľa, reálne podmienky sú však iné. 🔍

Účinnosť (teda aj výkon) klesá so zvyšujúcou sa teplotou panela, tj. v lete, keď na ne praží slnko a nefúka vietor, ktorý by ich chladil, môže byť nižšia než na jar či na jeseň. Záleží teda na počasí, na spôsobe montáže, na povrchu pod panelmi (tj. ako dobre sa chladia). A záleží aj na technológii panela – niektoré zvládajú prehrievanie či slabšie svetelné podmienky lepšie, iné horšie – o tom som už písal vyššie. 

Má vôbec význam riešiť účinnosť? 

Myslím si, že nie až tak úplne, určite nie každú desatinu percenta. Ono panel s nižšou účinnosťou bude pri rovnakom výkone väčší. 

Skôr by som teda hľadel na výkon a plochu panela – samozrejme s tým, že musíte brať do úvahy aj koľko miesta máte na streche. A všímal by som si aj teplotný koeficient výkonu (tj. ako výkon klesá so zvyšujúcou sa teplotou), o tom som tiež písal vyššie.

Rozmery a hmotnosť fotovoltaických panelov – aby sa vám na strechu zmestili

Rozmery sú veľmi dôležitým parametrom fotovoltaických panelov. Na streche, na pozemku či kdekoľvek, kde budete chcieť panely umiestniť, totiž budete potrebovať dostatok priestoru.

A ono to s tým priestorom nikdy nie je jednoduché. Ak nemáte veľkú plochú strechu. 

Strecha musí byť otočená na juh alebo skoro na juh, nesmie tam byť veľký tieň… viac o tom píšem nižšie v časti o montáži panelov. Na rodinných domoch a chatách v skutočnosti toho priestoru nikdy nebýva nazvyš – naopak, často chýba, ak chcete fotovoltický systém s vysokým výkonom. 

Ak sa vám aj zdá, že by ho mohlo byť dosť, zrazu tu zavadzia komín, tam bleskozvod, hentam satelit…

Rozmery fotovoltického panela závisia od jeho výkonu. Jednoduchá úmera – čím väčší, tým výkonnejší…

myslím panel, samozrejme. 🙂

A ony tie fotovoltické panely nebývajú vôbec malé tak napríklad:

• 400 Wp panel RISEN má šírku 109,6 cm a dĺžku 175,4 cm (tj. plocha 1,922 m²). Hmotnosť má 21 kg. Toto je taký bežne používaný panel.
• 545 Wp panel V-TAC AU545-36V-MH má šírku 113,4 cm a dĺžku až 227,9 cm. Toto je jeden z najvýkonnejších panelov na dom v predaji – ako vidíte, je omnoho väčší, ale aj ťažší, má až 28,4 kg.

Problémom je aj hmotnosť. Jeden fotovoltický panel v príklade vyššie váži 21 kg, desať ich bude vážiť 210 kg (4 kWp FV systém), dvadsať ich bude vážiť už 420 kg (8 kWp FV systém). Okrem toho, dynamické zaťaženie môže byť ešte trochu vyššie – ak na panely fúka vietor, pôsobia ako plachty na plachetnici a celú konštrukciu pritláčajú k povrchu strechy.

Čo tým chcem povedať?

Že je to skrátka veľa a počítajte s tým, že strecha to musí uniesť. Nechcete, aby vám spadla na hlavu, že? ☠️

Pri novších (rozumejte zrekonštruovaných) strechách na rodinných domoch do nebýva problém, pri tých starších by som si dal veľký pozor. Ak ste s fotovoltikou nepočítali, obrátil by som sa na odborníkov, ktorí nosnosť posúdia (najčastejšie statik).

Aby ste si vedeli predstaviť veľkosť a hmotnosť fotovoltaickej elektrárne na svojej streche, dajme si príklady s rôznymi výkonmi:

Plocha a hmotnosť fotovoltických panelov pre rôzne výkony fotovoltického systému
Výkon fotovoltiky	Počet 400 Wp panelov	Plocha 400 Wp panelov (cca)**	Hmotnosť 400 Wp panelov
4 kWp	10 ks	19,22 m2	210 kg
6 kWp	15 ks	28,83 m2	315 kg
8 kWp	20 ks	38,44 m2	420 kg
10 kWp*	25 ks	48,05 m2	525 kg
14 kWp*	35 ks	67,27 m2	735 kg
20 kWp*	50 ks	96,10 m2	1050 kg

Ako vidíte, tých panelov je naozaj dosť a plocha naozaj veľká.

Je lepšie použiť viac menších alebo menej väčších panelov?

Záleží na veľkosti/výkone. 

Ako som už niekoľkokrát spomenul, na domy a menšie budovy sa väčšinou používajú fotovoltaické panely 400 W (alebo podobný výkon). Toto je taký dobrý kompromis medzi výkonom, rozmermi, hmotnosťou, krehkosťou a počtom panelov. 👍

Mohli by ste použiť aj silnejšie – napríklad fotovoltaický panel 500 W – ale tie sú náročnejšie na manipuláciu nielen kvôli rozmerom – sú aj omnoho ťažšie. Takisto sú krehkejšie, keďže majú väčšiu presklenú plochu. Výhodou by bolo, že panelov by bol menší počet = menej káblových prepojov, menej optimizérov (píšem o nich nižšie v časti o montáži a zapojení panelov) a menšia pravdepodobnosť porúch. 🎉

A áno, existujú aj slabšie a menšie panely: solárny panel 300 W, 250 W, 100 W… 

…ak by ste však z nich chceli zložiť fotovoltický systém s rozumným výkonom, potrebovali by ste ich obrovské množstvo. To by znamenalo omnoho viac montážneho materiálu, prepojov… skrátka je to zbytočná komplikácia. 👎

Degradácia a technológie pre vyššiu účinnosť a dlhšiu životnosť fotovoltických panelov

Ak ste čakali, že fotovoltické panely vám vydržia večne, sklamem vás…

…hoci to nie je až také strašné. Ich životnosť je cca 25 až 30 rokov. 

Čo sa s nimi počas rokov deje? 

Ich parametre sa zhoršujú kvôli degradácii. Ide o rôzne procesy, ktoré majú rôzne príčiny. Sú ich desiatky, zameriam sa iba na najvýznamnejšie:

LID – svetlom vyvolaná degradácia

LID je skratka pre Light Induced Degradation, teda svetlom indukovanú degradáciu panelov. Deje sa pri prvotnom ožiarení panelu slnečným žiarením. Slnečné žiarenie urýchľuje reakcie medzi bórom a kyslíkom v článkoch, UV žiarenie vytvára vrstvy oxidov bóru. 

To znižuje účinnosť panelov o pár %. Ide o dočasný jav, po pár týždňoch sa účinnosť stabilizuje a degradácia pokračuje veľmi pomalým tempom – 0,25 % až 0,65 % za rok.

To, do akej miery LID ovplyvní panel, závisí od technológie výroby a výrobných postupov. Samozrejme, výrobcovia sa tomuto javu snažia predchádzať používaním alternatívnych materiálov namiesto bóru, minimalizáciou oxidácie polovodičových waferov (kusy, z ktorých sa „krájajú“ solárne články) atď.

PID – potenciálom vyvolaná degradácia

PID je skratka pre Potential Induced Degradation, teda degradáciu vyvolanú potenciálom. Potenciál chápte v tomto zmysle ako rozdiel potenciálov = napätie. 

Vysvetlím: Problém je, že v rôznych častiach panela vzniká kvôli konštrukcii panela a článkov rôzna úroveń potenciálu. Medzi týmito miestami teda vzniká napätie, ktoré vyvolá únikové prúdy (skrátka prúdy tečú aj tade, kade by nemali). Zahrievajú pritom miesta v článkoch a môžu ich prehriať natoľko, že články poškodia – polovodiče sú totiž citlivé na teplo, preto máme v počítačoch a ďalších zariadeniach chladiče.

Výrobcovia dokážu PID čiastočne predchádzať – robia to špeciálnym zložením materiálov a štrukturálnym dizajnom článkov. Nebudem to tu presnejšie opisovať, nemáme priestor. Zapamätajte si len, že odolnosť panela voči PID nazývajú obvykle PID Resistance alebo Anti-PID (tento pojem používam aj ja).

Hotspoty (vyhriate miesta)

Hotspoty sú miesta na solárnych paneloch, ktoré sú vyhriate – solárny článok alebo články na danom mieste sa prehrievajú, čím poškodzujú seba, svoje okolie – a tým aj celý panel. Články sú totiž zapojené po skupinách do série a keď nemôže tiecť prúd cez jeden, zablokuje to celú skupinu. 

Hotspoty vznikajú kvôli tomu, že ak solárny článok nevyrába elektrinu, pôsobí ako spotrebič a nadmerne sa zahrieva. Príčin býva viacero: napríklad nerovnomerné osvietenie panela slnkom (tieň od komína, stromu…), nerovnomerné starnutie, extrémne počasie, chyby pri montáži…

…dôležité je, že aj tvorbe hotsportov vo fotovoltických paneloch viete predchádzať – aj vy aj výrobca. 

Výrobcovia týmto technológiám väčšinou hovoria Anti-Hotspot. Ide o súbor opatrení – od používania bypass diód, pomocou ktorých prúd zatienený článok obíde, cez spôsob prepojenia článkov a dobré odvádzanie tepla, až po inovatívne materiály. 

Vy (resp. montážna firma) môžete hotspotom predchádzať dobre naplánovanou montážou vrátane správne zvoleného umiestnenia fotovoltických panelov cez ich pravidelné čistenie a kontroly. 

Záruka na fotovoltaické panely 25 rokov

Dúfam, že som vás v predchádzajúcich odsekoch príliš nevystrašil. 

Áno, faktom je, že ani fotovoltika nie je dokonalá a nie je zadarmo. Určite teda budete chcieť, aby návratnosť investície do fotovoltického systému bola čo najrýchlejšia – a najmä istá.

Ako povedal klasik: „Ľudia potrebujú istoty“. 

Našťastie, výrobcovia fotovoltických panelov k tomuto výroku pristupujú zodpovednejšie než politické strany a na panely ponúkajú predĺžené záruky, nie iba štandardné 2 roky ako pri iných výrobkoch.

Ide o 2 typy záruk na fotovoltické panely:

1. Záruka na výrobok samotný – Keď nastane porucha a panel prestane fungovať. Táto záruka býva 10, 12 alebo 15 rokov.
2. Záruka na (ne)pokles výkonu – Výrobcovia zaručujú, že napriek degradácii po uplynutí nejakej doby (väčšinou 20 či 25 rokov) neklesne výkon panela pod nejakú hodnotu (obvykle 80 až 85 %).

Konkrétna dĺžka záruk sa líši podľa výrobcu a podľa modelu panela. Odporúčam sa teda vždy pozrieť do popisu či parametrov konkrétneho panela v e-shope.

Ďalšie elektrické parametre panelov

Tieto parametre nie sú až také dôležité pre výber správneho panela, ale skôr pre montážnych technikov. Napriek tomu ich uvádzam, aby sme mali kompletný obraz.

Mimochodom, tieto parametre môžete vyčítať aj z výkonových kriviek, resp. VA charakteristík panelov. Nájdete ich v datasheetoch (katalógových listoch). Vyzerajú nejako takto:

Max. napätie naprázdno

Anglicky sa nazýva open circuit voltage a zvykne sa označovať skratkou V_oc. Ide o maximálne napätie, ktoré panel vyrobí, ak nie je zaťažený – teda ak z neho neodoberáte vôbec žiadny prúd.

Prečo je tento parameter dôležitý?

Panely sa zapájajú do série do tzv. stringov (vetiev) a pri takomto zapojení sa ich napätie sčíta. String sa pripája k fotovoltickému meniču – a každý menič má nejaké maximum, ktoré nesmiete prekročiť, inak jeho elektroniku poškodíte.

Napätie stringu sa vypočíta takto:

napätie stringu (vetvy) = napätie 1 panela naprázdno × počet panelov 

Hm, už si pripadám ako učiteľ... ale dajme si ďalšiu slovnú úlohu (lepšie jak písomka, nie?):

• fotovoltaický menič má maximálne vstupné napätie z 1 stringu 1 000 V;
• nami vytipovaný fotovoltaický panel má V_oc 41,60 V (cca bežná hodnota pri 400 Wp paneloch);

Koľko panelov môžeme pripojiť k meniču?

• počet panelov = max. napätie z 1 stringu : napätie 1 panela naprázdno
• počet panelov = 1 000 V : 41,60 V
• počet panelov = 24 (po zaokrúhlení)

Pri 400 Wp paneloch by to bol max. výkon zostavy 9,6 kWp. Slabšie meniče mávajú max. vstupné napätie nižšie, silnejšie meniče ho môžu mať vyššie a časté sú prípady, kedy má jeden menič vstup pre 2 či dokonca 3 alebo viac stringov (takže panely rozdelíte do 2, 3 či viac skupín). 

Žiadny strach, ani v tomto prípade to nie je také horúce. Mohé meniče sú vybavené aj ochranami proti prepätiu či preťaženiu, ale to je už iný príbeh. Na meniče sa pozrieme nabudúce.

Napätie pri max. výkone

Špecifikuje, aké napätie má panel pri dodávaní maximálneho výkonu – maximálny výkonový bod na výkonovej krivke (krivky nájdete tiež v katalógových listoch panelov). Anglicky sa mu hovorí maximum power voltage a označuje sa skratkou V_mpp. Pri 400 Wp paneloch to býva okolo 32 V. 

Prúd pri max. výkone

Označuje sa aj anglickým pojmom maximum power current a skratkou I_mpp. Špecifikuje, aký prúd panel dodáva v maximálnom bode výkonovej krivky. Je dôležitý práve pre dimenzovanie výkonu systému a získanie maximálneho výkonu z panelov. Pri 400 Wp paneloch to býva okolo 10 A. 

Skratový prúd

Maximálny prúd, aký panel dokáže dodať pri nulovom odpore (napr. keď spojíte jeho vodiče). Veľmi sa blíži prúdu pri maximálnom výkone. Tento parameter sa po anglicky označuje aj ako short circuit current, niekedy aj skratkou I_sc. Je dôležitý pre správne dimenzovanie výkonu systému a nadprúdových ochrán (napr. poistky). Pri 400 Wp paneloch to býva okolo 10 A. 

Fotovoltaické panely – cena a značky

Neviem, či ste si všimli, ale cena za solárne panely na dom (aj firmy) za posledné roky značne klesla. 👏 Aj preto sa objavujú na čoraz viac strechách domov, firiem či iných typov budov. 

Značkové lacné solárne panely s výkonom okolo 400 Wp, aký sa bežne používa na budovách, kúpite za niečo vyše 60 či 70 €.

Pri 4 kWp systéme tak zaplatíte niečo vyše 600 €, pri 8 kWp to bude od 1 200 € atď. Samozrejme, k slnečným kolektorom na elektrinu musíte si zarátať aj cenu konštrukcie, na ktorú sa panely uchytia, ďalšieho montážneho materiálu, meniča a montáže (prípadne batérií). 

Napriek tomu sa dá malý fotovoltický systém, s ktorým budete vyrábať svoju elektrinu a šetriť peniaze, poriešiť za pár tisíc €. 👍

Čo sa týka výrobcov, resp. značiek, tých je neúrekom. Väčšina pochádza z Číny alebo Kórey (samozrejme, Južnej Kórey) až na niektoré výnimky (USA a Kanada). Mnohí majú vývojové centrá alebo sklady rôzne po svete vrátane Európy, výroba je väčšinou v Ázii. 

Najznámejšie značky fotovoltických panelov na našom trhu sú (zoradené náhodne, štatistiky o popularite a predajoch nemám):

Fotovoltaické panely QCells

Nemecko-kórejský výrobca fotovoltaických panelov – zatiaľ sa zameriavajú iba na panely. Fotovoltické panely QCells vyvíjajú v 4 vývojových centrách (Nemecko, Južná Kórea a Malajzia) a 4 továrne, pričom predávajú do 60 krajín sveta.

Fotovoltaické panely RISEN

Čínsky výrobca fotovoltaických komponentov – ale aj komplexných systémových riešení pre výrobu a ukladanie elektriny zo slnka. Fotovoltické panely RISEN využívajú najmodernejšie technológie PERC a TOPCon, vďaka ktorým dosahujú vysokú účinnosť.

Fotovoltaické panely JINKO Solar

JINKO Solar je popredný čínsky výrobca fotovoltických panelov. Fotovoltické panely JINKO Solar z radu Tiger Neo využívajú najmodernejšiu TOPCon technológiu, vďaka čomu dosahujú mimoriadne vysoké účinnosti.

Fotovoltaické panely Leapton

Leapton Solar je japonský výrobca fotovoltických panelov, meničov, batérií a príslušenstva. Výrobu majú v Číne, pobočky v Austrálii, USA, Brazílii či Nemecku. Fotovoltické panely Leapton majú výnimočne dlhú záruku až 25 rokov na produkt a 30 rokov na výkon.

Fotovoltaické panely Longi

Čínsky výrobca fotovoltaických panelov, a tiež fotovoltaických a vodíkových riešení pre priemysel, dopravu i komerčnú sféru.

Fotovoltaické panely V-TAC

V-TAC je čínska značka, ktorá vznikla v roku 2009. Pôsobí v 70 krajinách po celom svete – európska časť sa nazýva V-TAC Europe a má centrálu v Sofii v Bulharsku. V ich portfóliu nájdete fotovoltické panely V-TAC, ide však väčšinou o panely od iných výrobcov, dodáva im ich napríklad JINKO Solar.

Fotovoltaické panely Amerisolar 

Ako názov napovedá, ide o amerického výrobcu fotovoltických panelov. Majú továrne v USA, Vietname, Číne a v Južnej Kórey. Vyrábajú najrôznejšie druhy panelov vrátane špeciálnych s rôznofarebnou povrchovou úpravou.

Fotovoltaické panely Canadian Solar 

Jeden z najväčších výrobcov fotovoltických komponentov a riešení pre obnoviteľnú energetiku. Spoločnosť vznikla v roku 2001 v Kanade, kde aj sídli. Vyrábajú panely, meniče, batérie, úložiská či komplexné riešenia pre výrobu a ukladanie energie.

Najčastejšie otázky o fotovoltaických paneloch

Zdroje:

1. https://thegreenwatt.com/nmot-in-solar-nmot-vs-stc/
2. https://www.aurorasolar.com/blog/how-to-read-a-solar-panel-spec-sheet/
3. https://bluebirdsolar.com/blogs/all/difference-between-mono-perc-hjt-topcon-technology
4. https://rayzonsolar.com/blog/mono-perc-solar-cells-efficiency-benefits-applications
5. https://www.getsolar.ai/en-sg/blog/how-to-choose-solar-panels#3-panel-degradation-rate
6. https://arka360.com/ros/half-cut-solar-cells/
7. https://www.youtube.com/watch?v=eFClV8j4tOE
8. https://www.futurasun.com/en/temperature-coefficient/
9. https://www.novergysolar.com/topcon-vs-perc-vs-hjt-solar-cells/
10. https://ratedpower.com/blog/solar-panels-degradation/
11. https://www.linkedin.com/pulse/understanding-light-induced-degradation-solar-panels-rakesh-solanki-bw7hc/
12. https://www.abovesurveying.com/pid-on-pv-modules-what-why-and-how-to-deal-with-it/
13. https://solarbuy.com/solar-101/what-is-lid-in-solar-panels-vs-pid/
14. https://www.maysunsolar.com/blog-hot-spot-effects-causes-and-solutions/
15. stránka fotovoltické panely v e-shope CBelektro.sk
16. stránka fotovoltické panely v e-shope Svet-svietidiel.sk
17. stránka fotovoltické panely v e-shope TIPA.sk