Medvedík čistotný ako elektrikár.

Zabudnite na šuflikantov: dobrého elektrikára nájdete takto

Ak hľadáte najlacnejšieho elektrikára, pokojne si prečítajte akýkoľvek iný z mojich článkov, ale tento pre vás bude stratou času. Ak hľadáte kvalitného, poradím vám, na čo si dať pri jeho výbere pozor. A nie, nie je to iba o papieri s osvedčením o odbornej spôsobilosti.

Lacný (väčšinou) nie je kvalitný

„Ste moc drahý, zoženiem si lacnejšieho elektrikára!“ 

Práve touto vetou začína väčšina „prúserov“ s elektroinštaláciou. Pod slovom „prúser“ si nepredstavujte len to, že niekde bliká nejaké svetlo alebo prestane ísť zásuvka. „Prúsery“ s elektrikou končia často nepríjemným úrazom, požiarom a niekedy, žiaľ, aj smrťou. 💀

💡 Práve preto by ste mali výberu elektrikára venovať dostatočne dlhý čas. 

Platí tu stará známa rovnica, že lacný elektrikár nebýva kvalitný (dobrý). Kto je dobrý a náhodou aj lacný, väčšinou nebýva rýchly. A ak hľadáte dobrého aj rýchleho, budete si musieť poriadne priplatiť…

…ak ho vôbec nájdete. Tieto situácie sú typické pre väčšinu profesií a mohli by sme by sme ich zhrnúť do nasledujúceho diagramu:

Vennov diagram s typmi elektrikárov podľa cena a šikovnosti. Berte s rezervou.
Typy elektrikárov podľa cena a šikovnosti. Berte, prosím, s rezervou.

Existuje veľa výnimiek a nechcem sa nikoho dotknúť, chcel som len trošku odľahčiť tému. 

Je však pravda, že dobrých remeselníkov je   posledných rokoch sakra málo a sú čoraz drahší.

Neveríte?

Pokojne sa opýtajte niekoho, kto staval alebo stavia.

💡 Čo z toho vyplýva:

Ujasnite si, aký máte na elektroinštaláciu rozpočet. Vypýtajte si nejaké cenové ponuky a urobte si taký malý prieskum trhu. A pokračujte krokmi, ktoré spomínam ďalej v článku, keďže to nie je iba o cene. Hlavne nečakajte, že najlacnejší bude zároveň aj super dobrý, hoci výnimky existujú. 

Najdôležitejší nie je papier, ale referencie 

A nemyslím tým pár fotiek na webovej stránke dotyčného elektrikára… 

…ale slovné referencie (hovorí sa im aj testimoniály). Tie môže mať elektrikár takisto na webovej stránke, najlepšie sú však odporúčania od niekoho, koho aspoň vzdialene poznáte a komu dôverujete.

Práve referencie, a teda aj povesť, sú výkladnou skriňou každého remeselníka – a nie počet pekne zapojených zásuviek alebo kilometre natiahnutých káblov.

Referencie totiž hovoria o tom, ako elektrikár celkovo pristupuje k práci a často sa z nich dozviete aj to, čo by ste sa z iného zdroja nedozvedeli. To, že má niekto osvedčenie na prácu s elektrickými zariadeniami totiž ešte neznamená, že:

  • pracuje svižne,
  • dáva si záležať, nenecháva po sebe krivo namontované zásuvky, vypínače či svietidlá,
  • používa kvalitný materiál, náradie a osvedčené pracovné postupy,
  • keď je problém, nezatajuje sa, ale rieši reklamáciu obratom a uzná si chybu.

⚠️ Tieto a ďalšie detaily totiž nerozhodujú len o vašej subjektívnej spokojnosti s jeho robotou…

…ale aj o tom, ako rýchlo a ako draho to v konečnom dôsledku spraví. 

Čo tým chcem povedať?

❗❗❗ Že ak po ňom budete musieť niečo nechávať opravovať či nebodaj svojou nedbornosťou či fušerstvom spôsobí nejakú poruchu, výsledná cena môže narásť o stovky aj tisícky eur.

Preto si myslím, že referencie sú oveľa dôležitejšie než nejaká webová prezentácia, letáky či inzeráty. Dôkazom je aj to, že mnohí elektrikári získavajú nové zákazky práve iba formou odporúčaní – fungujú tak dlhé roky a iné marketingové kanály ani nevyužívajú.

💡 Čo z toho vyplýva:

Skôr, než podpíšete zmluvu o dielo (o nej píšem nižšie v článku), pýtajte si referencie. Nebojte sa elektrikára pýtať aj na detaily o daných realizáciách, ktorými sa prezentuje. A nebojte sa ani tieto referencie overovať.

Paragraf si vie zohnať každý…

…nie, teraz nemyslím priepustku z práce kvôli návšteve lekára, ale §21, 22, 23 či 24 – tj. osvedčenie o odbornej spôsobilosti elektrotechnika podľa vyhlášky 508/2009 Z. z.

⚠️ Kto ho nemá, nemal by sa vôbec „vŕtať“ vo vyhradenom technickom zariadení elektrickom, akým je napríklad aj 230 V/400 V elektroinštalácia v dome či byte a napríklad aj fotovoltika.

Získať tento papier vôbec nie je zložité. Musíte na to mať elektrotechnické vzdelanie (za posledné roky sa medzi to počítajú aj rekvalifikačné kurzy) a spraviť skúšky u oprávnenej osoby/organizácie. Tie skúšky nie sú pre priemerného elektrikára, ktorý sa vo svojej práci vyzná, vôbec náročné.

Realita? 

Nechcem nikoho súdiť, ale na vlastné oči som videl nepreberné množstvo „elektrikárov“, ktorí nemali šajnu o tom, čo robia. A dovolím si tvrdiť, že by tie skúšky spraviť nedokázali (napríklad ten, ktorý použil na 230 V fázu červený vodič určený na jednosmerné obvody). 

Nie, nie je to iba môj úsudok. Pokojne sa spýtajte ďalších elektrikárov, aký je stav v našom odbore.

Popravde, neviem, či je to dôsledok zníženia prísnosti kritérií – pretože kedysi mohol osvedčenie získať iba niekto, kto vyštudoval elektrotechniku alebo príbuzný odbor, ktorého súčasťou bola aj elektrotechnika (napr. chladiari). 

Dnes sa však elektrotechnikom môžete stať aj po absolvovaní 8-týždňového rekvalifikačného kurzu. To nemusí byť nutne zle, niekto môže študovať 5 rokov strednej, 5 rokov VŠ a stále byť horším elektrikárom ako ten, kto si spraví rekvalifikačný kurz, zaujíma sa o odbor a pracuje na sebe…

…ale prístup k „papierom“ je skrátka vďaka kurzom omnoho jednoduchší, to je nepopierateľné.

⚠️ §21, 22, 23 či 24 je nevyhnutnosť!

Osvedčenie nie je všetko, ale napriek tomu elektrikár musí toto osvedčenie mať, ak chce robiť niečo so silnoprúdovou elektroinštaláciou (hoci aj opraviť zásuvku či vypínač). A vy by ste si toto osvedčenie od neho mali pýtať. 

Vyzerá to nejako takto:

Osvedčenie o odbornej spôsobilosti elektrotechnika, Michal Toma.
Osvedčenie o odbornej spôsobilosti elektrotechnika. Neexistuje presná šablóna, ako by malo vyzerať, takže pri každom elektrikárovi môže vyzerať úplne inak.

Ak daný elektrikár zamestnáva zamestnancov (jedno, či je živnostník alebo firma), musí mať aj oprávnenie podľa §124/2006 Z. z. To môže vyzerať nejako takto:

Oprávnenie na činnosti súvisiace s elektroinštaláciami.
Oprávnenie na činnosti súvisiace s elektroinštaláciami. Opäť sa môže v jednotlivých prípadoch líšiť, vydávajú ho aj iné organizácie, nielen Technická inšpekcia.

To neplatí, ak sú napríklad dvaja či traja a všetci sú živnostníci – vtedy máte obvykle zmluvu s jedným, ktorému aj platíte a zvyšní mu to fakturujú (v očiach zákonov mu poskytujú služby, nie sú jeho zamestnancami).

💡 Čo z toho vyplýva:

Papiere nie sú všetko, ale určite si ich pýtajte. Elektrikár ich jednoducho musí mať, bez osvedčenia totiž nie je považovaný v očiach našich právnych predpisov za elektrotechnika a nemôže na silnoprúdovej elektroinštalácii pracovať. Žiaľ, platnosť papierov si môžete overiť iba tak, že sa opýtate toho, kto ich elektrikárovi vydal. Neexistuje nejaký centrálny register, keďže elektrikárov školí a certifikuje mnoho firiem/elektrikárov, ktorí na to majú oprávnenie.

Aj na bleskozvody treba osvedčenie

Presne tak, hoci bleskozvod je bez napätia, až kým neudrie blesk, je súčasťou komplexnej ochrany stavby pred prepätím. To znamená, že bleskozvod je takisto vyhradené technické zariadenie. 

Na jeho montáž, opravu či rekonštrukciu teda musí mať elektrikár takisto osvedčenie podľa 508/2009 Z. z., resp. 124/2006 Z. z., ako som uviedol v predchádzajúcej kapitole. Väčšinou má bleskozvody zapísané v danom osvedčení rovnako ako iné elektrické zariadenia. 

Ak nie a nemá na ne ani samostatné osvedčenie (napr., že si ho dorábal neskôr), nemôže na bleskozvodoch pracovať. A tu už ide naozaj o veľa. Zle urobený bleskozvod môže znamenať, že prídete o celý dom kvôli úderu blesku a následnému požiaru.

💡 Čo z toho vyplýva:

Ak budete v rámci novostavby či prerábky riešiť aj bleskozvod, pýtajte sa elektrikára, či má osvedčenie aj na bleskozvody.

Osvedčenie o odbornej spôsobilosti elektrotechnika s vyznačenými bleskozvodmi, Michal Toma.
Bleskozvody by mali byť na osvedčení o odbornej spôsobilosti elektrotechnika výslovne spomenuté. Elektrikár môže mať na ne aj samostatné osvedčenie, ak si jedno z nich dorábal neskôr.

Rozvádzač ani rozvodnú skrinku nemôže elektrikár „vyrobiť na kolene“

Príde elektrikár, vyseká drážky, natiahne káble, zapojí vypínače, zásuvky, svietidlá, vyseká do steny veľký otvor, nahodí prázdnu rozvodnú skrinku, do nej nahádže ističe, zapojí… a ide domov…

…tak presne takto by to nemalo vyzerať. S tými rozvodnými skrinkami a rozvádzačmi je to trošku zložitejšie. 

Nejde o to, že by ju elektrikár nemohol poskladať na mieste. Musí však vykonať nejaké merania, všetko správne označiť a vydať k rozvádzaču výrobný štítok, keďže sa stáva jeho výrobcom (štítok od výrobcu prázdnej skrinky nestačí). K rozvádzaču musí dodať aj dokumentáciu vrátane schémy, protokolu o kusovej skúške či vyhlásenia o zhode.

A hlavne, musí vedieť čo robí a robiť to podľa príslušných noriem, rovnako ako v prípade iných častí elektroinštalácie.

⚠️ Ak bude rozvádzač bez dokumentácie alebo bude mať nesúlad s normami, (poctivý) revízny technik vám elektroinštaláciu v rámci revízie neschváli. 

💡 Čo z toho vyplýva:

Vypýtajte si od elektrikára fotky z prechádzajúcich montáží a pozrite si, ako vyzeral rozvádzač, resp. rozvodná skrinka v jeho podaní. Má výrobný štítok? Dal k nej dokumentáciu? 

Ďalšie oprávnenia… napríklad na alarmy či kamery

Pri papieroch ešte ostaneme. Okrem silnoprúdových elektroinštalácií totiž často elektrikári inštalujú aj rôzne iné zariadenia, napríklad slaboprúdové. 

A na niektoré z nich môžu potrebovať iné oprávnenia. 

Čo tým myslím? 

Napríklad alarmy a kamerové systémy, prípadne iné typy zabezpečovacích systémov. Na ich inštaláciu, údržbu či opravu musí mať daná osoba (nemusí ich montovať elektrikár) tzv. licenciu na prevádzkovanie technickej služby od krajského riaditeľstva policajného zboru v príslušnom kraji. 

Policajti overujú odbornú spôsobilosť  – uchádzač to dokazuje vzdelaním či praxou, to pre elektrikárov nie je problém. Okrem toho však preverujú aj bezúhonnosť a spoľahlivosť, napríklad zápismi v registri trestov, ale môžu sa pýtať napríklad aj susedov daného uchádzača (neviem, či to v praxi robia a ako ešte postupujú). 

Robia to kvôli tomu, aby sa nestalo, že niekto bude alarmy/kamery montovať a potom zneužije znalosť miestnych podmienok na to, aby vás vykradol. 

Teraz sa zrejme zamýšľate: „Ako mi pomôže nejaký papier získať istotu, že ma daný človek nevykradne?“

Noo… mám na to podobný názor – takáto ochrana nie je stopercentná a je to skôr papierovanie. 

Podľa zákona 473/2005 Z. z. však túto licenciu musí mať každý, kto bude alarmy, kamery či iné zabezpečovacie zariadenia inštalovať (nemusí to byť elektrikár). Ak by ju nemal, u mňa by to budilo podozrenie, že nevie, že ju potrebuje (a teda sa nevyzná v tom, čo robí) alebo licenciu z nejakých dôvodov nevedel získať.

Vyzerá to nejako takto:

Licencia na prevádzkovanie technickej služby, Michal Toma.
Licencia na prevádzkovanie technickej služby od KR PZ Nitra. Táto už neplatí.

💡 Čo z toho vyplýva:

Ak vám bude elektrikár inštalovať aj alarmy či kamery, pýtajte si od neho licenciu na prevádzkovanie technickej služby. Overiť jej platnosť si môžete na stránke Ministertva vnútra (zadajte IČO a kliknite na „Hľadaj“). Ak bude inštalovať aj niečo iné (napr. kotol), uistite sa, či na to tiež nepotrebuje špeciálne osvedčenie, resp. či ho má.

Elektrikár vykonávajúci elektroinštalačné práce „pod lupou“.

5 miest, kde nájsť dobrého elektrikára

Už tušíte, ako vybrať správneho, no neviete, kde elektrikárov hľadať? Mám pre vás pár tipov v samostatnom článku.

Školenia od výrobcov zariadení a systémov

Keď už sme pri tých kamerách a alarmoch, tak ich výrobcovia – ale nielen oni – zvyknú pre elektrikárov a montážnych technikov organizovať rôzne školenia a po ich absolvovaním im dávajú certifikáty. 

💡 Taký certifikát je potom aspoň malou zárukou, že elektrikár/technik danému systému rozumie, vie ho správne navrhnúť, nastaviť, postarať sa oň v budúcnosti i riešiť prípadné problémy. 

Ako som spomenul, tieto certifikáty vydávajú napríklad výrobcovia alarmov (Jablotron atď.), systémov inteligentnej elektroinštalácie (Loxone) atď.

💡 Čo z toho vyplýva:

Zistite, či má elektrikár s daným systémom skúsenosti, prípadne certifikát od jeho výrobcu. Získate tak istotu, že všetko nastaví správne a poskytne vám kvalitný servis, ak to bude potrebné.

Vždy spíšte zmluvu o dielo, aby ste mali záruku

„Tak vedúci, bude to 2 400 € alebo bez papiera 2 000 €,“ povedal majster, zahadzujúc špak od práve dofajčenej cigarety na váš trávnik.

Zažili ste už podobnú situáciu? Samozrejme, že keď váš elektrikár nemusí odviesť zo zárobku daň z príjmu ani DPH, vie vám dať zľavu.

Nie vždy je to však dobrý nápad. 

⚠️ Ešte pred začatím prác by ste mali s dodávateľom spísať zmluvu o dielo kvôli prípadnému uplatňovanie záruky. Za vzniknuté problémy totiž zodpovedá z veľkej časti zhotoviteľ, nie iba revízny technik, ako si väčšina ľudí myslí. Revízia (píšem o nej nižšie) totiž iba kontroluje súlad s normami a bezpečnosť elektroinštalácie. Revízny technik teda na seba nepreberá zodpovednosť za všetky chyby na elektroinštalácii.

💡 Záruka na elektroinštaláciu

Na zhotovenie elektroinštalácie máte podľa občianskeho zákonníka záruku 24 mesiacov. Teda ak vám prestane napríklad fungovať zásuvka (nie vašou vinou), elektrikár vám ju musí prísť opraviť.

Samozrejme, elektrikár či firma, ktorá vám dodá elektroinštalačné práce a materiál, by mala podnikať legálne. Pokojne si firmu preverte v obchodnom registri či živnostníka v živnostenskom registri. Skontrolujte si, či má na danú činnosť oprávnenie (elektroinštalácie sú viazaná živnosť, človek musí dokazovať vzdelanie a prax).

Ak si chcete preveriť, či firma nemá finančné problémy, môžete použiť Finstat.sk. Pri živnostníkoch ste odkázaní na príslušné zoznamy dlžníkov (napríklad v Sociálnej poisťovni, zdravotných poisťovniach či na daňovom úrade), Finstat dáta nezobrazuje kvôli ochrane osobných údajov.

Nejaký malý dlh nemusí byť problémom, elektrikári či firmy však niekedy pýtajú zálohu (čo je úplne v poriadku) a vďaka prevereniu ich finančnej kondície môžete získať istotu, že daná záloha skutočne poputuje na nákup materiálu pre vás.

💡 Čo z toho vyplýva:

Pred začatím prác vždy spíšte zmluvu o dielo. Nezaručí vám to, že elektrikár či firma bude ústretová pri uplatňovaní záruky, ale v prípade nejakých „ťahaníc“ budete mať aspoň jasný dôkaz.

Elektroinštalácia nie je kompletná bez projektu a revízie

Každá rekonštrukcia alebo nová elektroinštalácia by mala:

  • Začínať projektom – mal by ho zhotoviť projektant, resp. pri malých úpravách elektroinštalácie bez stavebného povolenia či ohlášky pokojne aj elektrikár alebo iný odborník.
  • Končiť revíziou – tj. prvou odbornou prehliadkou a odbornou skúškou. 

Revíziu vykonáva revízny technik, ktorý na to musí mať osvedčenie podľa §24 vyhlášky 508/2009 Z. z. Takéto osvedčenie môže mať zároveň aj elektrikár, ktorý to bude zapájať, nevylučuje sa to.

Revízny technik skontroluje súlad elektroinštalácie s príslušnými normami, správnosť vyhotovenia a vykoná aj viacero meraní. Pri nich odskúša napríklad funkčnosť prúdových chráničov, správne podmienky na funkčnosť ističov, zvodičov prepätia, bleskozvodu atď.

Revízny technik vám potom vyhotoví revíznu správu, ktorú vám odovzdá, a ktorú budete potrebovať aj pri prípadnej kolaudácii na stavebnom úrade. 

Opäť sa nechcem nikoho dotknúť, no nájdu sa aj revízni technici, ktorí nielenže nevykonávajú merania, ale ani nechodia na miesto činu a revízie píšu od stola. Takto urobené revízie sú vyhodenými peniazmi, okrem toho vám nedávajú žiadny obraz o tom, či je elektroinštalácia bezpečná. 

Keď revíziu, tak dôsledne a poctivo.

Vlastne, čo to trepem… samozrejme, že revíziu chcete a potrebujete!

⚠️ Ak na elektroinštaláciu nenecháte vykonať revíziu vôbec, nepovažuje sa za bezpečnú v očiach poisťovne ani zákona. 

Čo to v praxi znamená? 

Že ak niečo vyhorí, aleo sa nedajbože niekomu niečo stane, budete ako prevádzkovateľ/ka elektroinštalácie niesť trestnoprávne aj ekonomické následky. A z poisťovne nedostanete ani cent.

Pozor – ako som spomenul v kapitole o zmluve a záruke, revízny technik nebude rozoberať a kontrolovať každú zásuvku. Za chyby v zapojeniach aj prípadné poruchy zodpovedá zhotoviteľ, tj. elektrikár.

💡 Čo z toho vyplýva:

Po ukončení elektroinštalačných prác nechajte vykonať revíziu. Trvajte na tom, aby revízny technik prišiel, vykonal obhliadku a potrebné merania. Ak to nechce urobiť, zožeňte si iného. Dovtedy elektroinštaláciu nepoužívajte. Ak ju používať budete, bude to na vlastné riziko.

Znie to pre vás všetko zložito? 

Nemáte sa čoho báť, snažil som sa vám len poskytnúť kompletné informácie, aby ste každé vaše euro investovali správne. 💰

Ak máte pochybnosti o postupoch vášho elektrikára, neváhajte sa obrátiť na odborníkov – napríklad na stavebný dozor či revízneho technika. 

👍 Držím vám palce, aby všetko dobre dopadlo.

Máte skúsenosti s dobrými alebo zlými elektrikármi? Podeľte sa o ne v komentároch.

Elektrikár vykonávajúci elektroinštalačné práce „pod lupou“.

5 miest, kde nájsť dobrého elektrikára

Už tušíte, ako vybrať správneho, no neviete, kde elektrikárov hľadať? Mám pre vás pár tipov v samostatnom článku.

Zdroje:

  1. https://svetelektro.com/phpbb/?phpbb=dmlld3RvcGljLnBocD9mPTUwJnQ9NTMwMzA=
  2. https://www.schrack.sk/fileadmin/f/sk/Bilder/Infodni/BA/Vyroba_rozvadzacov_podla_sucasnych_noriem_Ing._Jan_Meravy.pdf
  3. https://www.zakonypreludi.sk/zz/2009-508
  4. https://www.zakonypreludi.sk/zz/2006-124
  5. https://www.zakonypreludi.sk/zz/2005-473
  6. http://www.odbornecasopisy.cz/elektro/clanek/mereni-pri-kusovych-zkouskach-rozvadecu–2653
  7. https://www.ozilegal.sk/zodpovednost-zhotovitela-za-vady-a-skodu/

🔍

Prečítajte si aj: 5 miest, kde nájsť dobrého elektrikára

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Návrat hore